Nie som tak trúfalý, aby som dával životné lekcie druhým.
Ale nie som ani tak hlúpy, aby som veril tým, ktorí sa ich snažia dať mne . Myslite ....
Mimosúdne riešenie sporov
Blog
Mysli ako UNIQA
Myslíš ako UNIQA,
takéto myslenie je naozaj veľmi zložité, predstavte si že u suseda horí, samozrejme najbližšie stojaca nehnuteľmosť cca 10 m, patrí vám. Čo urobíte? Samozrejme snažíte sa ochrániť váš majetok. Máte to šťastie že máte nedajbože doma vlastný hasiaci prístroj, tak hasíte. Susedov majetok zhorí do tla, vy ste svoj majetok uchránili a vznikli len minimálne škody, dajme tomu do 1000 Eur.Vyčerpaný, ale spokojný s vedomím , mám všetko poistené UNIQA , všetko bude fajn. Nahlásite poistnú udalosť do spoločnosti UNIQA donedávna prestížna poisťovňa , ročné poistné ako .....nezanedbatelná čiastka ..... Kľud..... O mesiac vám poisťovňa pošle list, aby ste doložili revízne správy od hasiacích prístrojov ktoré ste pri hasení požiaru použili. Čo vás ako prvé napadne? ......................................To vymyslí iba UNIQA :-( na pokračovanie......... hra sa začína .... MYSLI AKO UNIQA..... čo ak sa hasiaca látka vzhľadom na to že nemá revíziu stala látkou horiacou... Jednoducho myslite UNIQA iba tam je všetko možné.
Kurva, v akom štáte to vlastne žijeme?
Sem môžete písať...dennikn.sk/blog/requiem-pre-znasilnene-dievcata/
a
trpká prevda
www.noviny.sk/komentare/166307-requiem-za-znasilnenu-republiku
Aj bez pripoistenia.
Poisťovne musia preplatiť prasknuté sklo
Vymôcť od poisťovne úhradu poškodeného čelného skla býva problematické. Podľa prelomového verdiktu Najvyššieho súdu SR však vymrštený kameň priamo súvisí s prevádzkou vozidla, preto sú poisťovne povinné jeho opravu alebo výmenu uhradiť aj zo zákonnej poistky.
autobild.cas.sk/clanok/211802/sud-poistovne-musia-preplatit-prasknute-sklo
autobild.cas.sk/clanok/211802/sud-poistovne-musia-preplatit-prasknute-sklo
Moje deti majú aj otca ! Uzniesol sa Krajský súd v Banskej Bystrici.
Tak je to predsa len pravda. Matku mojich detí neoplodnil prievan, naše deti majú aj otca. Po tri a pol roku boja za právo mojich detí na oboch rodičov a mojom boji o právo podieľať sa na výchove našich detí ( nie len platiť) vydal Krajský súd v Banskej Bystrici prelomové uznesenie a potvrdil že naše deti majú otca a otec má aj nejaké právo. No neboli by sme v priestore slovenskej justície aby aj toto uznesenie nemalo svoje "ale" .
Síce mi naša rodinná sudkyňa "Evička" Jombíková z Okresného súdu vo Zvolene ukradla svojím rozhodnutím jeden prázdninový týždeň, ale Krajský súd v Banskej Bystrici aspoň čiastočne korigoval obvyklé účelové a diskriminačné rozhodnutie tejto "kvázisudkyne" z nižšieho súdu.
Po prečítaní prvej strany som si ju musel prečítať ešte raz. Neveril som vlastným očiam. Tak aj ja mám právo byť sám v pokoji a kľude celý týždeň so svojimi deťmi? NEUVERITEĽNÉ. Po troch rokoch? So svojimi deťmi? Celý týždeň? Aj starí rodičia? Aj ich strýko a sesternice? Bez hysterickej matky ? Ani som nečítal ďalej, do piatich minút som mal vymyslený program na každú minútu týždňa. Ten kto nezažil, nepochopí, ale hlavne má obrovské šťastie. Za prvú stranu ďakujem.
Neboli by sme však na Slovensku a v prostredí slovenskej justície ak by toto uznesenie nemalo svoje "ale" Na začiatku strany 8 dáva senát KS BB detailný návod matke, ako pekne, zákonne a beztrestne "zmariť " stranu 1 uznesenia. Úplne stačí, aby matka naše deti SPRÁVNE a v zmysle jej trojročnej KONCEPCIE syndrómu zavrhnutého rodiča POUČILA, ako sa majú ráno o ôsmej správať ( presne v súlade z odsekom na strane 8). Ako pekne to znelo na začiatku, tak ma tento odsek vrátil späť na zem. Iba som na sekundu privrel oči a okamžite som si premietol, ako to bude vyzerať pri preberaní detí. A to že som sa nemýlil mi prišlo v e-maily od matky našich detí.
Pre vysvetlenie. U matky našich detí to funguje takto. Ak je nejaké rozhodnutie v súlade s "jej záujmami" reakcia je " Ivan, ja rešpektujem rozhodnutie". Ak je nejaké rozhodnutie v čistom nesúlade s "jej záujmami" reakcia je " Ivan ja rešpektujem deti" :) Pobavila ma aj veta "deti som o situácii poučila" . Vieme ako :) Zároveň neviem kde nabrala informáciu že " súd bude rešpektovať ich vôľu" Aj z tohto je zrejmé, aký má matka záujem na úprave vzťahov ktoré tri roky cielene a úspešne ničí.
A ako to dnes dopadne ? Pravdepodobnosť hraničiaca z istotou.
Ku samotnému uzneseniu Krajského súdu ktoré môžeme pokojne prirovnať ku porekadlu " aj vlk sa nažral aj koza ostala celá" . Otcovi sme uznali a umožnili jeho právo na čas s deťmi a matke sme ukázali, ako toto právo beztrestne zmariť.
Ďakujem senátu že uznal, že moje deti majú otca, že existuje zákon o rodine, kde má otec rovnaké práva ako matka, kde mi de jure umožnil stráviť po troch rokoch týždeň s deťmi, kde uznal, že naše deti majú právo na oboch rodičov a že aj Slovenská republika pristúpila ku Dohovoru o právach dieťaťa ( tento dohovor veselo ignorujú nielen súdy,ale aj samotný UPSVaR - kolízny opatrovník). Že potvrdil , že KS BB rozhoduje už vyše 8 mesiacov o odvolaní voči zamietnutému návrhu na výkon súdneho rozhodnutia ktorý som podal, keď matka 6x po sebe zmarila predbežné opatrenie na styk s deťmi vydané OS ZV ešte v roku 2015 ( a pokračuje v tom úspešne a beztrestne doposiaľ ) Že týmto uznesením prelomil nebotyčnú aroganciu a ignoranstvo našej rodinnej sudkyne "Evičky Jombíkovej" z Okresného súdu Zvolen.
S čím sa však nestotožním a to ani do budúcna je napríklad, že ja mám znášať komplet náklady na cestovanie za deťmi. Po prvé, ja som ich neuniesol 200 km od ich dlhodobého, trvalého a obvyklého bydliska, po druhé, ich matka nie je chromá, má vodičský preukaz a auto. Budem všetkým dostupnými zákonnými prostriedkami bojovať voči tejto preukázateľnej RODOVEJ DISKRIMINÁCII. Aj tento senát uvádza že "rodičia sú si rovní", tak prečo zásadne otcovia musia znášať náklady za cestovanie za svojimi deťmi veľakrát aj cez celú republiku? ( a ešte svoje deti ani neuvidia)
Čo považujem za absolútnu demagógiu je konštatovanie senátu o potrebe mojej sebareflexie. Môžem s čistým svedomím prehlásiť, že v súvislosti s deťmi a voči deťom som za 11 rokov neurobil ani jednu jedinú vec, za ktorú by som mal tento "úkon sebareflexie" vykonať. Kto, kedy, kde, ako a čím preukázal dôvodnosť tohto výroku ??? Nikto, nikde, nikdy a ničím, ak nepočítam ničím nepodložené permanentné patologické klamstvá matky našich detí, ktoré sú bez akéhokoľvek overenia automaticky osvojované sudkyňami, kolíznymi opatrovníčkami, etc.
Kto tu potrebuje sebareflexiu je v prvom rade matka s jej príbuznými, sudkyne a kolízny opatrovníci UPSVaRu !!! Do roku 2012 som mal s deťmi absolútne bezproblémový vzťah a riadne som sa o ne staral. To konštatuje písomne aj sama matka našich detí. Od roku 2013 (máj) som s deťmi strávil zopár hodín a nikdy nie sám. Všetky a to prízvukujem VŠETKY konfliktné situácie od roku 2013 až po dnešný deň boli účelovo a úmyselne pred deťmi vygenerované VÝLUČNE matkou a jej príbuznými. Podotýkam že vo väčšine prípadov pri tom páchali trestnú činnosť, čo pre zmenu dlhodobo veselo ignoruje polícia a prokuratúra- až po Generálnu ! Takže opatrne zo "sebareflexiou" v kontexte s mojou osobou a deťmi. Ja nemám problém si priznať chybu, nie som neomylný a robím ich aj ja. Ale nie v súvislosti s mojimi deťmi a celou touto trojročnou absurdnou schizofréniou "práva a spravodlivosti" v podaní orgánov verejnej moci, štátnej a verejnej správy.
Ako ako to dnes dopadlo?
Práve som sa vrátil zo Sliača. Ak by sa niekto nádejal, že s deťmi, tak je na omyle. Deti som podľa predpokladov nedostal.Na Sliač som prišiel pred ôsmou. S ruksakom a dekou, bez auta. Bolo mi zo včerajšieho mailu matky našich detí jasné, že deti nedostanem a ku dnešnému dňu som si ešte ani RAZ za TRI roky nevynucoval svoje práva na styk s deťmi násilím, ani RAZ ! Chcel som však s nimi stráviť aspoň jeden pokojný deň bez ich primitívnej a hysterickej matky na Sliači, bez úmyslu ich odviezť.
Matka našich detí mi odovzdala karty poistenca, to ju ešte nebolelo. Keď som žiadal kufor, tak ho položila za seba zo slovami že načo mi je, keď deti nikam nepôjdu. Až keď som sa naozaj škaredo pozrel, mohol som konečne skontrolovať čo je v kufri. Zaujímali ma najmä plavky, nakoľko som deti chcel vziať na Kováčovú. Deťom som povedal, že počúvam, ak mi chcú niečo povedať. Dcéra odrapotala takmer doslova polovicu prvého odseku strany 8 uznesenia a tak som jej to dal prečítať celé a deťom som vysvetlil podstatu. Nevedeli vôbec povedať dôvod prečo nechcú ísť, údajne im povedali dve tety čo boli u nich že to nemusia ( žeby UPSVaR ?)
Po chvíli dcéra odišla do domu, syn stál nezúčastnene vedľa a matka našich detí sa mi snažila z rúk vyšklbnúť kufor. Asi po desiatich minútach vyšla stará Mrenicová a jej "hereckým hláskom oznámila, Martinka,Martinka pod rýchlo, S (dcéra)zvracia!!! Pritom S sa pozerala spoza balkónovych dverí v obývačke. Zvracanie, pocikávanie, pokakávanie sa, je obvyklý jav našich deti po hysterickom a neadekvátnom správaní sa matky a jej matky (už tri roky) pred deťmi a za mojej prítomnosti, kde túto situáciu potom účelovo otáčajú voči mne, pretože sa to nedá overiť, dobre to znie a zapadá to do koncepcie vytvárania strachu z otca a ich paranoidných tvrdení o mojej agresivite.
Matka si ma napriek môjmu dôraznému upozorneniu natáčala, strkala mi telefón pred tvár a naivne si myslela že ma vyprovokuje. Ak by som nemal namerané IQ 142, zrejme by sa jej to podarilo už dávno . Keď som ju požiadal aby s tým prestala, tak mi ho dala ešte bližšie pred oči so slovami, že ona si natáča kufor, trhala mi z ruky tašku s oblečenim - priamo PRED DEŤMI !? Paralelne si ma fotil alebo natáčal aj starý podpapučník a opilec Mrenica, zbabelo z balkóna domu ( asi si ešte pamätá príručku, ktorú dostal v 2013 jednou dobre umiestnenou po tom, čo ma úmyselne fyzicky napadol) a vykrikoval, že sa mam ísť dať liečiť. Zábavné na tom celom je, že matka našich detí mi ráno poslala sms že si neželá aby som ju natáčal :))))
Takže zhrnuté a podčiarknuté. Napriek vyššie uvedenému uzneseniu KS BB som odišiel opäť bez deti. Precestoval som 400km, strávil 4 hodiny minul 50Eur na benzín, mám doškriabanú ruku čo mi z nej Martina agresívne trhala kufor . Čim viac rešpektujem deti a aspoň ja sa ich snažím ochrániť od dlhodobého citového týrania prevádzaného ich matkou , už tri roky sa snažím negenerovať pred nimi absolútne nič čo by ich mohlo akokoľvek vyrušiť, tak tým viac sa prehlbuje priepasť a citové odlúčenie medzi nami.
O sklamaní príbuzných, najmä mojej mamy ktorá sa na deti tešila ( tiež po troch rokoch) je písať zbytočné. O tom ako sa po dnešku cítim ja ? V sobotu 27.8.2016 mám riadny termín styku s deťmi v zmysle platného PO. Takže v sobotu o 15:00 opäť na Sliači ... .
Som zvedavý, čo s týmto mieni robiť úrad kolízneho opatrovníka a príslušné súdy. Doteraz obe inštitúcie zlyhali na plnej čiare a sú plne zodpovedné aj za to, čo si dnes arogatná matka opäť mohla dovoliť...
Text je súčasťou blogov Denníka N
Bananová republika slovensko,
Začnime pestovať banany veď podľa spravodlivosti porastú tak či tak.......www.ta3.com/clanok/1088655/otec-prisiel-o-dceru-urady-podla-neho-napomahaju-unosu.html
AKT v štátnej správe.
Treba ísť vybaviť niečo na úrady. Nedá sa to elektronicky, vraví účtovníčka. Som programátor, moja robota je hľadať chyby, odstraňovať duplicity, optimalizovať. Viem, že najbližšie hodiny budem trpieť viac ako bežný človek.
Akt prvý - Sociálna poisťovňa
Sociálna poisťovňa. Najúspešnejšia pyramídová hra, ktorá prežíva len vďaka tomu, že je nielen legálna, ale hlavne povinná. Zisťujem, že máme fungl novú pobočku kúsok vedľa domu v Karlovke. Už pri otváraní dverí rozmýšľam, že koľko asi tak stálo vybudovať túto pobočku a či by sa za tie peniaze nedali elektronizovať aspoň najčastejšie formuláre, ktoré tu od rána do večera (ehm, poobedia) zbierajú. Asi dalo, a bol by pokoj aj na všetkých ostatných pobočkách na Slovensku.
Na pobočke nie je vôbec nikto, vchádzam do nejakej kancelárie kde sú otvorené dvera a víta ma milá teta. Pekne odzdravím a vravím, že potrebujem registrovať zamestnávateľa. Dávam jej občiansky. Bez slova dlho niečo ťuká, a kuká do monitora. Nemám rád tieto situácie, neviem, či tam len nepíše na Pokeci kamoške a ja ako blb čakám. Potom z nej vylezie otázka typu: "Na základe akého osvedčenia tvoríte príjmy?" Život ma naučil, že na takéto otázky nie je hanba odpovedať neviem. Naopak, na úrade treba hrať blbého aj keď vieš. Všetko ide rýchlejšie. Vypisujeme spoločne nejaké tlačivá, ja jej ich sústavne posúvam, ona ich zoberie doplní a prepíše do počítača.
Pýta sa ma, že či mám pri sebe výpis z obchodného registra na firmu. Nemám. Vraví, že nevadí, že si ho tu vytlačí. Proaktívne, bez frflania. Super. A naozaj, vytlačený ho položí pred seba a opisuje z neho IČO a adresu firmy. Čiže presne to, čo som jej práve napísal do toho formulára. Au, moje lesy. Asi by bolo treba na ten výpis z webu www.orsr.sk napísať veľkým "TENTO VÝPIS NESLÚŽI NA TLAČENIE, KEĎ SI Z NEHO POTREBUJETE NIEČO OPÍSAŤ". Pri tomto právnom úkone by to fungovalo asi tak skvelo, ako ten aktuálny veľký červený nápis "Tento výpis má len informatívny charakter a nie je použiteľný pre právne úkony!". Uvažujem, že či to skartuje potom rovno alebo tento vzácny informatívny exemplár budú ešte roky skladovať v nejakom archíve.
Po štvrť hodinke si k vedlajšiemu stolu sadá druhý klient. Ja mám práve nadiktovať bezpečnostnú otázku, keby som stratil tú dôležitú grid kartu na prístup k elektronickým službám. Potichu vravím, že "Povedzme, že meno mojej ženy... za slobodna". Ona, že dobre a teraz odpoveď. "Horniaková" šepkám. "Prosím?" hovorí zvýšeným hlasom. Trochu hlasnejšie zopakujem "Horniaková". Nakloní sa cez celý stôl a pýta sa "Ako???". Vzdávam to a vravím nahlas "Horniaková" s dovetkom "ale už to nie je asi moc bezpečné." "Tak veď Vy dostanete tú grid kartu a to nebude mať nikto." Momentálne mi v hlave blikajú všetky programátorské výstražné kontrolky, ale udržím sa ticho.
Vybavené. Neodpustím si obľúbenú otázku, že "Prosím vás, a keby som Vám toto všetko poslal emailom podpísané elektronickým občianskym preukazom, tak sem nemusím chodiť?" Na druhej strane vidím výraz tváre - nefunguje ani obraz, ani zvuk. Chápem, že nechápe a odchádzam.
Prestávka
Po ceste na druhý úrad sa zastavujem v obchode vyzdvihnúť si novú počítačovú myš. Kúpil som si ju online, zaplatil kartou. Prejdem k automatu, naťukám jedno dlhé číslo a štvormiestny PIN. Vylezie papierik, beriem ho a za dve minúty ma volajú k výdaju. Milá slečna povie "Nech sa páči, môžem ešte nejako pomôcť?" "Ďakujem, to bude všetko." a idem preč.
Akt druhý - Všeobecná zdravotná poisťovňa a klientske centrum
Prichádzam na Záhradnícku, parkujem v tom tankodrome pri Miletičke. Už pri chôdzi k dverám šípim problém. Stojí tam nejaký pán, myká dverami a čumí na nápisy na dverách. Je tam oznam, že najbližšia pobočka je na Tomášikovej. Trochu tam chýba oznam, že toto už nie je pobočka. Je niečo po pol tretej, úradné hodiny sú do tretej. "To pôjde." vravím si. 14:50 parkujem pri klientskom centre. Parkovanie zadarmo na asfalte, fajn zmena. Vnútri to vyzerá pekne, všade stojan na tlačenie elektronických kolkov (skvelý oxymoron). Hľadám pobočku poisťovne, na dve otočky to dám, lebo informátorovi očividne už padla.
Vidím tam dve okienka, dvoch klientov, hľadám kde tu dostanem poradové číslo. Tretie kolečko. Nič. Vchádzam dnu 14:55 a pýtam sa či treba poradový lístok. Slečna si ma premeria a vraví, že "Ale poďte. Ako Vám môžem pomôcť?" Tento skvelý začiatok nádejného vzťahu okamžite zničím mojou požiadavkou "Potrebujem zaregistrovať zamestnávateľa" a dorazím "a aj tú dohodu o elektronickej komunikácii" Odpoveďou je zmätené "A to idete teraz?" Hovorím, že som bol na pobočke, ktorú už zrušili. Krúti hlavou a vraví. "V dnešnej dobe si to neviete pozrieť?". Čítačka občianskeho preukazu sa mi otvára vo vrecku. V hlave si predstavujem ako jej vysvetľujem, že v dnešnej dobe by som tu hlavne nemal čo vypľňovať nejaké papiere, že jej práca už dávno nemala existovať, lebo jediné, čo tu väčšinu dňa robí je prepisovanie existujúcich údajov z papiera do počítača. A to len preto, že niekto nevedel ten formulár, keď už nie rovno zrušiť, tak elektronizovať alebo pri najhoršom, napísať aspoň tak, že ho vieš vyplniť aj bez pomoci priateľa na telefóne.
Túto päťsekundovú pauzu v mojom v mozgu preruší hláška z vedľajšieho okienka "To je tak na dvadsať minút". Už sedím, nikam nejdem, ona to vie, ja to viem. Vravím, že "To dáme." Pýta si vyplnené tlačivo. Usmievam sa a vravím, že ho mám vyplnené v mobile. Tak ho dostávam vyplniť papierovo. Pýta si výpis z obchodného registra. Nemám. Nevadí, ona si ho tu vytlačí. De ja vu!
V tlačive narazím na políčko "Deň platenia poistného", píšem tam jedna, ale spýtam sa, že čo sa tam zvykne dávať. Vraví, že "Koniec mesiaca, dajte 31." Prepisujem, kukám na to. "Hmm, a to budem platiť každý druhý mesiac?" "Hmm, dobre tak dajte 30." "A február je zadarmo? No viete čo, ja tam radšej nechám tú jednotku."
Papiere si berie k sebe, začína prepisovať do počítača, ale hneď sa zháči: "Mne to nefunguje. Aha, no my vlastne máme o tretej uzávierku systému. To tu už vtedy nikto nerobí." Usmievam sa od ucha k uchu, štípem sa do stehna, či sa mi nesníva. "No nevadí, nahodím to zajtra a o to druhé môžete požiadať elektronicky." Som spokojný, je 15:08, dvíham sa a pýtam sa, čo by sa stalo, keby som jej to tlačivo, čo som tu teraz vyplnil, poslal emailom podpísané elektronickým občianskym preukazom. Nedá sa.
Slovenská republika, rok 2016, stav po elektronizácii verejnej správy za miliardu eur.
Autor: Jano Suchal·4. august 2016
Autor: Jano Suchal·4. august 2016
SLOVENSKÝ ŠTÁT VYHLÁSIL DŽIHÁD PROTI OTCOM A KLIATBU NA DETI!
SLOVENSKÝ ŠTÁT VYHLÁSIL DŽIHÁD PROTI OTCOM A KLIATBU NA DETI! Ide o bezprecedentný prípad manipulácie a zasahovania do nezávislosti súdov. Pred časom sa na ministerstve spravodlivosti zišlo asi 60 úradníkov z rôznych inštitúcií, aby spoločne vyhlásili, že syndróm zavrhnutého rodiča na Slovensku neexistuje! Rečou tých, ktorí s tým majú bolestnú skúsenosť - neexistuje dieťa, ktoré by bolo zmanipulované a bálo sa priznať svoje city k druhému rodičovi. Štát poprel akúkoľvek odbornú diskusiu a bez akýchkoľvek dôkazov v princípe zakázal o tom hovoriť. Súdy a prokurátori dostali "odporúčanie", aby tento jav vôbec nezohľadňovali. A vyslovili tým kliatbu na najmenej 153 000 detí, ktoré v dôsledku takejto rodičovskej animozity trpia rôznymi psychickými poruchami. Tie deti stratili nádej, že im niekto z bludného kruhu pomôže. Štát potvrdil doktrínu genocídy otcovskej role a zosilnil utrpenie nielen milujúcich otcov, ale najmä detí, ktorým ukotvuje stav polosirôt žijúcich rodičov. Prinesieme zoznam džihádistov. Prinesieme postupne vedecké dôkazy o tom, ako štát klame a manipuluje. Budeme mobilizovať odborné kapacity a verejnú mienku, obrátime sa na medzinárodné inštitúcie, budeme stáť na strane detí! Pomôžte nám svojim záujmom, pomôžte nám šírením povedomia o tomto zle a tmárstve, pomôžte nám získať silu zastaviť toto bezprecedentné dianie...
