Tiež si myslíte, že klamstvo najlepšie prezradí absencia očného kontaktu?
Toto tvrdenie nepriamo vyvracia štúdia Michigenskej univerzity, ktorá naznačuje, že mnoho ľudí sa pri klamstve pozerá druhým do očí výrazne častejšie ako tí, ktorí hovoria pravdu. Štúdia taktiež uvádza, že ľudia, ktorí klamú, okolo seba mávajú rukami omnoho viac než tí, ktorí sú úprimní.
A ako na to výskumníci prišli? Svoj výskum založili na sledovaní videí, na ktorých boli zachytení ako klamári, tak ľudia hovoriaci pravdu. Počas výskumu pozreli 118 videí a zaradili medzi ne i svedecké výpovede z amerického projektu Innocence, ktorý sa zaoberá prípadmi neoprávnene uväznených ľudí. Asi polovicu videí tvorili zábery zo súdnych siení, zvyšok boli videá z YouTube, na ktorých mali ľudia odpovedať, aký mali názor na film, ktorý v skutočnosti neexistoval. Výskumníci stanovili znaky tých, čo klamú, podľa súdneho verdiktu vinný (s výnimkou záberov z projektu Innocence) a tých, čo boli opýtaní na názor na film, ktorý neexistuje.
Okrem toho, že ľudia, ktorí nehovorili pravdu, výrazne gestikulovali a používali silný očný kontakt, tak tiež veľa pokyvovali hlavou a mračili sa. Čo sa týka ich hlasového prejavu, tak omnoho viac hovorili „hm“ a často používali zámená ako „on“, „ona“ alebo „oni“ miesto„ja“ a „my“, ako by sa od danej témy dištancovali.
Podobné gestá boli zaznamenané aj u ľudí hovoriacich pravdu, avšak v ďaleko menšej miere: 25 % úprimných ľudí gestikulovalo obomi rukami v porovnaní k 40 % klamárom. 60 % úprimných ľudí sa dívalo priamo na pýtajúceho sa, klamárov 70 %.
Rada Mihalcea, spoluautorka výskumu, doplňuje: „V laboratórnych experimentoch je zložité nastaviť podmienky, ktoré by subjekty motivovali ku klamstvu. Môžeme im ponúknuť odmenu, ak budú klamať dobre – zaplatiť im, ak sa im podarí niekoho presvedčiť, že niečo nepravdivé je pravdou. No v skutočnom svete je motivácia niekoho oklamať oveľa silnejšia.“
Keď realizátori výskumu spracovali všetky získané informácie v počítačovom software, bol počítač v označovaní toho, kto klame, presný v 75 %. Ľudia boli klamstvo schopní odhaliť iba v 50 % prípadov.
Výskumníci veria, že ich práca môže byť nápomocná bezpečnostným agentom a súdom, i keď jej spoľahlivosť je diskutabilná. Pravdou je, že všetci sa správame trochu inak, keď nie sme úprimní. Neexistuje tak žiadny zradný znak, ktorý odhaľuje všetkých klamárov všeobecne. Ale výskum Michiganskej univerzity môže pomôcť zostaviť určitý obrázok klamstva. Ako poznamenáva Rada Mihalcea, software je v určovaní klamstva určite lepší ako my ľudia.
- See more at: https://podnikam.webnoviny.sk/jednoduchy-trik-ako-odhalit-klamara/?utm_source=self&utm_medium=podtext&utm_campaign=podtext#sthash.HyaOebXg.dpuf
