Moje deti majú aj otca ! Uzniesol sa Krajský súd v Banskej Bystrici.

23.08.2016 21:19

Síce mi naša rodinná sudkyňa "Evička" Jombíková z Okresného súdu vo Zvolene ukradla svojím rozhodnutím jeden prázdninový týždeň, ale Krajský súd v Banskej Bystrici aspoň čiastočne korigoval  obvyklé účelové a diskriminačné rozhodnutie tejto "kvázisudkyne" z nižšieho súdu.

Po prečítaní prvej strany som si ju musel prečítať ešte raz. Neveril som vlastným očiam. Tak aj ja mám právo byť sám v pokoji a kľude celý týždeň so svojimi deťmi? NEUVERITEĽNÉ. Po troch rokoch? So svojimi deťmi? Celý týždeň? Aj starí rodičia? Aj ich strýko a sesternice? Bez hysterickej matky ? Ani som nečítal ďalej, do piatich minút som mal vymyslený program na každú minútu týždňa. Ten kto nezažil, nepochopí, ale hlavne má obrovské šťastie.  Za prvú stranu ďakujem.

Neboli by sme však na Slovensku a v prostredí slovenskej justície ak by toto uznesenie nemalo svoje "ale" Na začiatku strany 8 dáva senát KS BB detailný návod matke, ako pekne, zákonne a beztrestne "zmariť " stranu 1 uznesenia. Úplne stačí, aby matka naše deti SPRÁVNE a v zmysle jej trojročnej KONCEPCIE syndrómu zavrhnutého rodiča POUČILA, ako sa majú ráno o ôsmej správať ( presne v súlade z odsekom na strane 8). Ako pekne to znelo na začiatku, tak ma tento odsek vrátil späť na zem. Iba som na sekundu privrel oči a okamžite som si premietol, ako to bude vyzerať pri preberaní detí. A to že som sa nemýlil mi prišlo v e-maily od matky našich detí.

Pre vysvetlenie. U matky našich detí to funguje takto. Ak je nejaké rozhodnutie v súlade s "jej záujmami" reakcia je " Ivan, ja rešpektujem rozhodnutie". Ak je nejaké rozhodnutie v čistom nesúlade s "jej záujmami" reakcia je " Ivan ja rešpektujem deti" :) Pobavila ma aj veta "deti som o situácii poučila" . Vieme ako :) Zároveň neviem kde nabrala informáciu že " súd bude rešpektovať ich vôľu" Aj z tohto je zrejmé, aký má matka záujem na úprave vzťahov ktoré tri roky cielene a úspešne ničí.

A ako to dnes dopadne ? Pravdepodobnosť hraničiaca z istotou.

Ku samotnému uzneseniu Krajského súdu ktoré môžeme pokojne prirovnať ku porekadlu " aj vlk sa nažral aj koza ostala celá" . Otcovi sme uznali a umožnili jeho právo na čas s deťmi a matke sme ukázali, ako toto právo beztrestne zmariť.

Ďakujem senátu že uznal, že moje deti majú otca, že existuje zákon o rodine, kde má otec rovnaké práva ako matka, kde mi de jure umožnil stráviť po troch rokoch týždeň s deťmi, kde uznal, že naše deti majú právo na oboch rodičov a že aj Slovenská republika pristúpila ku Dohovoru o právach dieťaťa ( tento dohovor veselo ignorujú nielen súdy,ale aj samotný UPSVaR - kolízny opatrovník). Že potvrdil , že KS BB rozhoduje už vyše 8 mesiacov o odvolaní voči zamietnutému návrhu na výkon súdneho rozhodnutia ktorý som podal, keď matka 6x po sebe zmarila predbežné opatrenie na styk s deťmi vydané OS ZV ešte v roku 2015 ( a pokračuje v tom úspešne a beztrestne doposiaľ ) Že týmto uznesením prelomil nebotyčnú aroganciu a ignoranstvo našej rodinnej sudkyne "Evičky Jombíkovej" z Okresného súdu Zvolen.

S čím sa však nestotožním a to ani do budúcna je napríklad, že ja mám znášať komplet náklady na cestovanie za deťmi. Po prvé, ja som ich neuniesol 200 km od ich dlhodobého, trvalého a obvyklého bydliska, po druhé, ich matka nie je chromá, má vodičský preukaz a auto. Budem všetkým dostupnými zákonnými prostriedkami bojovať voči tejto preukázateľnej RODOVEJ DISKRIMINÁCII. Aj tento senát uvádza že "rodičia sú si rovní", tak prečo zásadne otcovia musia znášať náklady za cestovanie za svojimi deťmi veľakrát aj cez celú republiku? ( a ešte svoje deti ani neuvidia)

Čo považujem za absolútnu demagógiu je konštatovanie senátu o potrebe mojej sebareflexie. Môžem s čistým svedomím prehlásiť, že v súvislosti s deťmi a voči deťom som za 11 rokov neurobil ani jednu jedinú vec, za ktorú by som mal tento "úkon sebareflexie" vykonať. Kto, kedy, kde, ako a čím preukázal dôvodnosť tohto výroku ??? Nikto, nikde, nikdy a ničím, ak nepočítam ničím nepodložené permanentné patologické klamstvá matky našich detí, ktoré sú  bez akéhokoľvek overenia automaticky osvojované sudkyňami, kolíznymi opatrovníčkami, etc.

Kto tu potrebuje sebareflexiu je v prvom rade matka s jej príbuznými, sudkyne a kolízny opatrovníci UPSVaRu !!! Do roku 2012 som mal s deťmi absolútne bezproblémový vzťah a riadne som sa o ne staral. To konštatuje písomne aj sama matka našich detí. Od roku 2013 (máj) som s deťmi strávil zopár hodín a nikdy nie sám. Všetky a to prízvukujem VŠETKY konfliktné situácie od roku 2013 až po dnešný deň boli účelovo a úmyselne pred deťmi vygenerované VÝLUČNE matkou a jej príbuznými. Podotýkam že vo väčšine prípadov pri tom páchali trestnú činnosť, čo pre zmenu dlhodobo veselo ignoruje polícia a prokuratúra- až po Generálnu ! Takže opatrne zo "sebareflexiou" v kontexte s mojou osobou a deťmi. Ja nemám problém si priznať chybu, nie som neomylný a robím ich aj ja. Ale nie v súvislosti s mojimi deťmi a celou touto trojročnou absurdnou schizofréniou "práva a spravodlivosti" v podaní orgánov verejnej moci, štátnej a verejnej správy.

Ako ako to dnes dopadlo?

Práve som sa vrátil zo Sliača. Ak by sa niekto nádejal, že s deťmi, tak je na omyle. Deti som podľa predpokladov nedostal.Na Sliač som prišiel pred ôsmou. S ruksakom a dekou, bez auta. Bolo mi zo včerajšieho mailu matky našich detí jasné, že deti nedostanem a ku dnešnému dňu som si ešte ani RAZ za TRI roky nevynucoval svoje práva na styk s deťmi násilím, ani RAZ ! Chcel som však s nimi stráviť aspoň jeden pokojný deň bez ich primitívnej a hysterickej matky na Sliači, bez úmyslu ich odviezť.

Matka našich detí mi odovzdala karty poistenca, to ju ešte nebolelo. Keď som žiadal kufor, tak ho položila za seba zo slovami že načo mi je, keď deti nikam nepôjdu. Až keď som sa naozaj škaredo pozrel, mohol som konečne skontrolovať čo je v kufri. Zaujímali ma najmä plavky, nakoľko som deti chcel vziať na Kováčovú. Deťom som povedal, že počúvam, ak mi chcú niečo povedať. Dcéra odrapotala takmer doslova polovicu prvého odseku strany 8 uznesenia a tak som jej to dal prečítať celé a deťom som vysvetlil podstatu. Nevedeli vôbec povedať dôvod prečo nechcú ísť, údajne im povedali dve tety čo boli u nich že to nemusia ( žeby UPSVaR ?)

Po chvíli dcéra odišla do domu, syn stál nezúčastnene vedľa a matka našich detí sa mi snažila z rúk vyšklbnúť kufor. Asi po desiatich minútach vyšla stará Mrenicová a jej "hereckým hláskom oznámila, Martinka,Martinka pod rýchlo, S (dcéra)zvracia!!! Pritom S sa pozerala spoza balkónovych dverí v obývačke. Zvracanie, pocikávanie, pokakávanie  sa, je obvyklý jav našich deti po hysterickom a neadekvátnom správaní sa matky a jej matky (už tri roky) pred deťmi a za mojej prítomnosti, kde túto situáciu potom účelovo otáčajú voči mne, pretože sa to nedá overiť, dobre to znie a zapadá to do koncepcie vytvárania strachu z otca a ich paranoidných tvrdení o mojej agresivite.

Matka si ma napriek môjmu dôraznému upozorneniu natáčala, strkala mi telefón pred tvár a naivne si myslela že ma vyprovokuje. Ak by som nemal namerané IQ 142, zrejme by sa jej to podarilo už dávno . Keď som ju požiadal aby s tým prestala, tak mi ho dala ešte bližšie pred oči so slovami, že ona si natáča kufor, trhala mi z ruky tašku s oblečenim - priamo PRED DEŤMI !?  Paralelne si ma fotil alebo  natáčal aj starý podpapučník a opilec Mrenica, zbabelo z balkóna domu ( asi si ešte pamätá príručku, ktorú dostal v 2013 jednou dobre umiestnenou po tom, čo ma úmyselne fyzicky napadol) a vykrikoval, že sa mam ísť dať liečiť. Zábavné na tom celom je, že matka našich detí mi ráno poslala sms že si neželá aby som ju natáčal :))))

Takže zhrnuté a podčiarknuté. Napriek vyššie uvedenému uzneseniu KS BB som odišiel opäť bez deti. Precestoval som 400km, strávil 4 hodiny minul 50Eur na benzín, mám doškriabanú ruku čo mi z nej Martina agresívne trhala kufor . Čim viac rešpektujem deti a aspoň ja sa ich snažím ochrániť od dlhodobého citového týrania prevádzaného ich matkou , už tri roky sa snažím  negenerovať pred nimi absolútne nič čo by ich mohlo akokoľvek vyrušiť, tak tým viac sa prehlbuje priepasť a citové odlúčenie medzi nami.

O sklamaní príbuzných, najmä mojej mamy ktorá sa na deti tešila ( tiež po troch rokoch) je písať zbytočné. O tom ako sa po dnešku cítim ja ? V sobotu 27.8.2016 mám riadny termín styku s deťmi v zmysle platného PO. Takže v sobotu o 15:00 opäť na Sliači ... .
Som zvedavý, čo s týmto mieni robiť úrad kolízneho opatrovníka a príslušné súdy. Doteraz obe inštitúcie zlyhali na plnej čiare a sú plne zodpovedné aj za to, čo si dnes arogatná matka opäť mohla dovoliť...

Text je súčasťou blogov Denníka N